V spoločnosti v akej žijeme sa odohrávajú na dennej báze medzi politikmi bizárne veci. Jedna vec je o tom informovať, už to je často náročná vec s terajšou situáciou médií na Slovensku. Druhá vec je, že tieto nezmyselné výstrelky vlády musíme brať s rezervou a nepripúšťať si ich k telu. Koncept podcastu Piatoček, ktorý patrí denníku SME, prináša ľuďom satirický pohľad aj na vážnejšie veci, ale práve to je možno to, čo človek po celom týždni potrebuje počuť.
Viac o tom ako celý koncept vznikol, ako samotný podcast funguje, ale aj aké je to spolupracovať s politikmi nám priblíži moderátor a tvorca podcastu Piatoček, Adam Blaško. Keďže Adam nedávno vyštudoval školu a je to mladý novinár, rozhovor sme sa rozhodli ponechať v autentickom duchu tykania.
Keď si človek dnes otvorí nejakú hudobnú platformu, má na výber nespočetne veľa podcastov na rôzne témy. Prečo si sa rozhodol postaviť koncept Piatočku práve na rozoberaní politiky?
Mne prišlo strašne komické, čo sa deje v politike a prišlo mi, že dostávajú oveľa menej humoru ako by si zaslúžili. Tí politici, ktorí tam sú tvoria humor, ale tak to nemá byť, všetci okolo majú tvoriť humor a oni majú robiť politiku. Preto som mal pocit, že je dôležité pre všetkých a asi aj pre demokraciu samotnú aby si z nich ľudia uťahovali.
Viem si predstaviť, že vytvoriť nový podcast od základov musí byť náročné. Aké boli začiatky?
Traja, čo sme teraz v tíme, Kristína Janščová, Viktor Hlavatovič a ja sme na tom pracovali od začiatku. Časom sa štylizovalo, čo a kto bude robiť. Nerobil som to sám nikdy, ale tá veľká časť, čo je na mne teraz, bola na mne stále. Začínal som vo svojej izbe s mikrofónom a aj doteraz mam vytvorené štúdio doma. Nikto nie je schopný hneď spraviť kvalitný podcast a aj to je niečo, čo mám pocit, že odrádza niektorých študentov alebo kohokoľvek. To, že budeš zo začiatku zlý, no a čo, tak budeš zo začiatku zlý, koho to trápi. Vypočuje si ťa 10 ľudí, ale skús sa zlepšovať, učiť sa ako tie veci robiť lepšie. Tým desiatim ľuďom, ktorí si na konci povedia, že to bolo podpriemerné, je to úplne jedno. Záleží len na tom či máš ochotu sa zlepšovať.
Tvojou úlohou teda nie je len moderácia?
Ja pripravujem scenár, moderujem a ďalej pracujem aj na postprodukcii. Občas keď robím postprodukciu, tak mi napadne nejaký fór, ktorý sa do scenáru nevošiel, pretože mi pri jeho písaní ani nenapadol, tak preňho spravím priestor a nahrám ho tam. Myslím si, že to je práve to špecifikum Piatočka a možno aj dôvod, prečo oproti ostatným podcastom trošku vystrelil. To, čo ja chcem ako scenárista, si spravím ako moderátor a na konci toho to uchytím v postprodukcii čiže tam nie je žiadny element ďalšieho človeka, s ktorým by som sa musel dohadovať, že by som to chcel spraviť inak.
Čiže veľká časť toho finálneho produktu je práve tvoja práca. Kto všetko sa ešte podieľa na tvorbe podcastu Piatoček?
Sme štyria (Viktor Hlavatovič, Adam Blaško, Kristína Gyuríková, Kristína Janščová), ale máme rozdelenú prácu okolo toho, čo sa týka aj sociálnych sietí a marketingu. Napríklad Viktor spravuje najmä sociálne siete a píše vždy aj jednu tému v podcaste. Kristína Gyuríková píše tragéda týždňa a Kristína Janščová to edituje. Robia značnú časť podcastu, ale ten finálny produkt si modelujem už ako chcem a do toho mi nezasahujú.
Možno si to poslucháči neuvedomujú, ale pri podcaste je potrebné pokryť viacero vecí. Aké sú podľa teba potrebné pozície pri samotnej tvorbe?
Je tam moderátor, následne niekto, kto dohaduje hosťa, čo samozrejme keďže sme trošku podimenzovaní množstvom ľudí, ktorí môžu na jednom podcaste robiť, tak to väčšinou dohaduje moderátor sám. Dramaturgiu väčšinou robí taktiež moderátor a možno mu občas niekto pomôže s tým, že potom prepája dramaturg strihača s moderátorom a ak je moderátor sám ten dramaturg, tak len on sa prepája so strihačom, čo som v našom prípade ja. Mám ešte jedného pomocníka, ktorý mi pomáha hľadať zvuky, ktoré tam chceme aby to dramaturgicky malo trošku honosnejší zvuk a aby tam boli aktuálne diania napríklad z tlačoviek. Pravdepodobne vo väčších produkciách ako je The Daily je dramaturg ďalšia osoba, ktorá pomáha moderátorovi spájať tie ďalšie zložky podcastu a potom je tam editor/strihač.
Všetky technické zručnosti si sa naučil už popri škole, alebo až v práci?
Ja som sa to samozrejme učil sám a tak nejak sa začali nabaľovať skúsenosti keď som sa dostal to denníka SME, kde mi poukazovali ako sa môžem posúvať dopredu. Základ toho je podľa mňa to , že som sa snažil robiť popri škole veci, ktoré odo mňa nikto nechcel a mal som pocit, že to bude dôležité do budúcna. Napríklad učiť sa editovať, učiť sa písať scenár a neučiť sa len nejaké základné dejiny žurnalistiky. Snažil som sa nájsť nejaké uplatnenie do budúcnosti a investoval som do toho čas.
Keby si mal určiť aká je časová náročnosť pri tvorbe jedného dielu, zakým to nahráš, zostriháš atď.. Dá sa to vôbec vyčísliť v hodinách?
Je to dosť ťažká otázka, pretože napríklad, keď aj moja šéfka chce vyčísliť, koľko hodín som robil v týždni tak sa to nedá zrátať. Je to veľa hodín. Čiže ak sa rozprávame čisto o hodinách a čisto o práci na jednom diely tak je to dajme tomu 24 hodín neustálej práce. Materiály si zbierame už v priebehu týždňa, a aj premýšľam ako potom zafrázovať, ako spracovať určité časti. Zapisujem si náhodné fóry, keď mi niečo napadne. Samotná tvorba, keď si k tomu sadnem a idem to celé dávať dokopy tak je to dajme tomu 7 hodín scenáru, hodina a pol nahrávania a zvyšok dňa je editovanie/postprodukcia.
Väčšinou sa v podcaste venujete nosnej téme, potom ďalšej menšej téme a posledný je tragéd týždňa. Ako sa dohadujete, akej udalosti sa budete venovať?
Vždy máme pred dielom dlhý telefonát o všetkom, čo sa stalo a riešime, ako to ideme spracovať. Následne si vyberáme kto chce, čo spracovať, pretože každý má bližšie k niečomu inému. Občas sa snažíme nájsť pointu celému dielu. Poväčšine sú to len tie tri témy, ktoré spolu úplne nesúvisia. Niekedy, sa ale udeje taká veľká udalosť v priebehu toho týždňa, že sa zhodneme len jednej téme.
Kvôli svojej práci sa určite viacerí stretávate s veľkou vlnou nenávisti či už od ľudí alebo od samotných politikov. Stalo sa ti niečo, čo už prekročilo všetky hranice?
Žijeme v krajine, kde všetci majú problém so všetkým. Stretávame sa s tým, že nám politici píšu a vyhrážajú sa nám, že nám nedali povolenie na nahrávanie. Samozrejme, my vždy splníme všetky náležitosti s tým, že sa predstavíme, kto sme, čo sme, čo robíme a že nahrávame pre účel podcastu a oni vždy súhlasia. Čiže, keď to retrospektívne pochopia, že sa úplne strápnili, pretože sú to grobiani, ktorí si nevedia zo seba spraviť srandu, tak nám neskôr píšu, že zažalujú celý denník Sme. To sa nikdy nestalo, pretože si uvedomia, že máme tu nahrávku, kde nám povolili nahrávanie a sú to len ich silácke reči. Horšie je keď politik robí kroky, ktoré nie sú právne, kedy sa ťa snaží úplne zdegradovať pred svojimi fanúšikmi. Stalo sa mi napríklad, že Rudolf Huliak (slovenský politik) zverejnil moje číslo pre jeho facebookovú skupinu.
Prečo to spravil?
Rudolf Huliak mal takú kauzu, kedy rozprával na videu, že homosexuáli môžu za globálne otepľovanie, pretože produkujú pri sexe priveľa CO2. Ja som s ním chcel spraviť rozhovor a chcel som ho konfrontovať s tým, čo povedal a on odpovedal, že denníku Sme nebude odpovedať. Ja som mu následne uštipačne ironicky povedal, že sa nemusí báť so mnou komunikovať, pretože neprodukujem pri sexe veľa CO2. On si následne z toho spravil screenshot aj s mojím číslom a zverejnil ho na facebooku s tým, že neskôr to prebral Danny Kollár (stíhaný extrémista) a dezinformačná scéna. Boli tam moje fotky a odkazovali ľuďom, že mi majú volať. Mal som potom pestré tri dni kedy mi ľudia volali a odkazovali veci typu, prečo ma moji rodičia stvorili a ďalšie nadávky rýdzo slovenského typu. Toto bol zatiaľ najhorší moment, ktorý sme zažili pri telefonátoch, ale ak si niekto myslí, že toto nás odradí, tak je to hlúpe.
Z tvojich odpovedí je mi jasné, že práca novinára je určite pestrá a vie byť aj psychicky náročná. Čo by si povedal, že je najťažšie na tvojej práci?
Chytanie balansu na hrane s vyhorením, je dosť náročná vec. Ja som ešte mladý človek, mám dvadsaťpäť a toto robím päť rokov, ale tým ako som stále zahĺbený v tom ako nikto na Slovensku v politike nemá sebareflexiu a dookola robia hlúposti, tak moja asi najväčšia challange je nevyhorieť pri tom všetkom. Nezáleží mi len na tom aby som dal dobrý podcast a dobrý obsah, ale záleží mi aj na tom kam ide Slovensko a takto dopodrobna to sledovať je niekedy veľmi psychicky náročné.
Máte do budúcna nejaké ďalšie plány s Piatočkom?
Teraz sme začali robiť eventy s kvízmi o politike a podobne. Ale jeden môj sen a cieľ do budúcna, ktorý budeme musieť veľmi diskutovať s denníkom Sme, pretože to bude finančne náročné, je spraviť možno už aj tento rok veľký gala večer tragéda roka. Uvidíme či sa to podarí, ale ja mám pocit, že keby sa toto podarilo, bolo by to vyvrcholenie veľkej päťročnej snahy tých, čo sme v Piatočku a toho, že sme sa z podcatu, ktorý počúvalo tisíc ľudí za týždeň dostali na stotisíc na diel.
Zdroj fotografie: amplion.eu